Zuzanka nepôsobí ako človek, ktorý si ide budovať legendu, ale ako niekto, kto si veľmi presne stráži, čo ešte v práci pustí k sebe. Jej cesta k herectvu vôbec nebola priamočiara a možno práve preto je taká silná. Ako dieťa chcela robiť s prírodou, potom maľovala, chcela ísť na šupku a napokon zmeškala prijímačky, ktoré pre ňu znamenali obrovský zlom. Dôležitejší než nálepka je pre ňu pocit z ľudí, s ktorými tvorí, a to, či v tom prostredí vôbec chce byť. Sama to pomenuje presne: „idem si za tým, že čo ma baví“. A jej dnešný profesijný filter je ešte tvrdší. Z tejto úprimnosti cítiť aj vek, aj skúsenosť, aj veľkú potrebu nestratiť samu seba. Práve preto je jej rozprávanie o herectve také presvedčivé. Je to ale aj o tom, ako vie jedno zlyhanie zavrieť dvere — a iné, úplne nečakané, ich zasa otvoriť. Zuzanin tip na film: One Battle After Another
Podden och tillhörande omslagsbild på den här sidan tillhör
ZAPO. Innehållet i podden är skapat av ZAPO och inte av,
eller tillsammans med, Poddtoppen.
