Danielka je známa hlasom, ale tu ukazuje, čo všetko ten hlas musí zvládnuť, pretože nasadzuje tempo, ktoré doslova berie dych. Ano, hlas je jej nástroj, ale aj výzva. Popri speve a tanci žila folklórom, mala sen o Lúčnici a potom prišiel tvrdý zlom, ktorý v nej zostal ako nepríjemná spomienka. Pomenúva obdobie, keď bola vnútorne na dne a hľadala niečo, čo by jej dalo zmysel a smer. Cez prednášky a ľudí okolo seba sa dostane k tibetskému budhizmu a k pocitu, že to nie je „lepkavé“ ani sektárske, ale prirodzené. Nehrá sa na dokonalosť a rovno prizná, že dnes to nie je o hodinách meditácie denne, skôr o udržateľnosti. Z toho vzniká jej praktická filozofia – že stačí malý krok, ktorý prehodí celý deň. A tease je jasný: má to zotrvačnosť, ale treba to robiť stále. Hovorí o potrebe zamerať sa na seba bez úniku do ilúzií. Potvrdzuje, že je to veľká pravda – no zároveň veľmi ťažká. Najväčšia vášeň je ale stále práca na vlastnom vnútri.
Podden och tillhörande omslagsbild på den här sidan tillhör
ZAPO. Innehållet i podden är skapat av ZAPO och inte av,
eller tillsammans med, Poddtoppen.
