V najnovšej Trefe sme si posvietili na ostatnú prózu Pavla Rankova s názvom Maratón, ktorá je netradičnou romancou z obdobia pandémie a lockdownov. Príbeh o bežcovi Samuelovi, ktorý sa zahľadí do neznámej bežkyne, hoci ich delia rúška na tvári, otvára debatu o tenkej hranici medzi sterilnou romancou plnou klišé a psychologickou štúdiou rozpadajúceho sa vnútra. Kniha bola nominovaná na Cenu René 2026.
Daniel Domorák a Martin Makara si do štúdia pozvali literárneho vedca Viliama Nádaskaya. Ten hneď v úvode úprimne priznáva, že si síce vie predstaviť aj iné knihy na debatu, no Maratón ho napokon nepustil a „zhltol“ ho na jeden záťah. Spoločne rozoberajú vnútorný svet postavy Samuela – špecifického rozprávača, introverta a totálneho overthinkera, žijúceho viac vo svojich bizarných predstavách, dohadoch a fabuláciách než v realite. Môže byť takýto typ postavy nudný a zároveň fascinujúci?
Trojica polemizuje o subjektívnych čitateľských perspektívach, význame ironizujúcej metatextovej roviny, aj o fenoméne romantickej náklonnosti k cudzincom, ktorí nás fascinujú práve preto, že sú pre nás záhadou. Ak chcete vedieť, či je tento literárny „maratón“ v rúšku skôr ľúbostný román o tragikomickom hľadaní šťastia alebo dômyselná autorská hra s čitateľom, určite počúvajte.
Podden och tillhörande omslagsbild på den här sidan tillhör
Autorský blok. Innehållet i podden är skapat av Autorský blok och inte av,
eller tillsammans med, Poddtoppen.
