Na Slovensku žije približne milión ľudí vo veku nad 65 rokov a za posledných 30 rokov sa ich počet takmer zdvojnásobil. Seniori dnes tvoria približne pätinu slovenskej populácie. Zároveň čoraz aktívnejšie používajú internet a sociálne siete, kde sa stretávajú aj s manipulatívnym obsahom, podvodmi a dezinformáciami.
Sú však seniori skutočne zraniteľnejší než iné vekové skupiny? Aké dezinformácie medzi nimi najviac rezonujú a ako ich možno vzdelávať bez toho, aby lektor pôsobil povýšenecky?
Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúďme v bludoch. Moderátorka Veronika Jursová Prachárová sa v nej rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a následne s analytikom a lektorom Demagóg.sk Paľom Lackom.
Dezinformačný radar: Epstein aj krv darcov
V úvode podcastu upozornila Veronika Frankovská na falošnú fotografiu, ktorá má zobrazovať predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen po boku sexuálneho násilníka Jeffreyho Epsteina. Nejde však o autentický záber zo zverejnených Epsteinových spisov, ale o obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.
Na sociálnych sieťach sa šíria aj nepravdivé a potenciálne nebezpečné tvrdenia o darovaní krvi. Podľa jedného z nich väčšina darovanej krvi nesmeruje k pacientom, ale používa sa na farmaceutický výskum či dokonca na tajné alebo vojenské programy.
Frankovská vysvetlila, že Národná transfúzna služba môže s krvou narábať iba v súlade so zákonom. Ak sa vzorky používajú na výskum, musí ísť o vopred schválený postup so súhlasom dotknutej osoby.
Nepodložené sú tiež tvrdenia, že transfúzne pracoviská oddeľujú krv očkovaných a neočkovaných darcov. Otázky na nedávne očkovanie sa v dotazníkoch nachádzajú preto, že po niektorých vakcínach musí darca určitý čas počkať. Po uplynutí tejto lehoty sa však jeho očkovací status pri ďalšom použití krvi nerozlišuje.
Na workshopy prichádzajú aj s pocitom, že sa už nedá ničomu veriť
V druhej časti podcastu opísal lektor Demagóg.sk Paľo Lacko skúsenosti zo vzdelávacích workshopov pre seniorov.
Podľa neho ide o zvedavé a aktívne publikum, ktoré však môže byť zároveň kritické a náročné. Seniori majú množstvo životných skúseností a lektor si musí najskôr získať ich dôveru.
Na workshopy prichádzajú s rôznymi očakávaniami. Jedna skupina má všeobecný pocit, že „už sa nedá ničomu veriť“, a hľadá konkrétne pravidlá a oporné body, pomocou ktorých by sa mohla zorientovať.
Ďalší potrebujú pomoc s technológiami alebo praktickými zručnosťami a na podujatie ich často odporučia deti či vnúčatá. Niektorí prídu aj preto, aby strávili čas s inými ľuďmi a mohli sa porozprávať.
Vzdelávanie preto nemožno postaviť na rovnakých príkladoch ako pri stredoškolákoch. Lektor musí vyberať situácie, ktoré súvisia so skúsenosťami a každodenným životom konkrétnej vekovej skupiny.
Najväčšou chybou je povyšovanie sa
Lektor môže podľa Lacka urobiť viacero chýb. Ak vyberie príliš polarizujúcu tému, účastníci sa začnú sporiť o hodnotách a workshop sa vzdiali od praktických zručností.
Problémom sú aj príklady, ktoré nijako nesúvisia so skúsenosťami publika. Ešte závažnejšie je, keď lektor so seniormi komunikuje neúctivo alebo zhadzuje ich životné skúsenosti.
Nemal by tiež vystupovať ako človek, ktorý sám vždy odhalí manipuláciu a nikdy sa nemýli.
„Všetci sme nejakým spôsobom náchylní na to, že sa mýlime. Nemali by sme sa z toho vyčleňovať,“ vysvetlil Lacko.
Ak niektorý účastník odmieta odborníkov alebo fakty, lektori sa snažia najskôr rešpektujúco vypočuť jeho argument. Následne môžu osloviť celú skupinu, ponúknuť jej ďalší pohľad a diskusiu opäť nasmerovať k praktickej zručnosti. Ak konflikt pokračuje, je podľa Lacka vhodnejšie porozprávať sa s človekom individuálne počas prestávky, než ním zaťažovať celý workshop.
